Dekubity
Dekubitálne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom.
Najkritickejšími, tzv. predilekčnými miestami vzniku dekubitov sú miesta s kostnými prominenciami, teda: krížová krajina (sakrálna oblasť), päty, členky, vonkajšie hrany chodidiel, oblasti trochanterov (oblasť bedier), kolená.
Hojenie dekubitov (preležanín) často komplikuje prítomnosť nekrózy a bakteriálnej kolonizácie, ktorá sa môže rozvinúť do infekcie. Liečbu dekubitov často komplikuje aj ich hĺbka a nepravidelný tvar. Mortalita u pacientov s dekubitálnym vredom je štyrikrát vyššia než u rovnakej skupiny pacientov bez vredu. Je preto dôležitá dôsledná prevencia vyžadujúca intenzívnu starostlivosť o kožu a polohovanie pacienta.
Rozpoznávame 5 stupňov preležanín a to prvý stupeň – ostro ohraničené sčervenanie (prekrvenie) kože, ktoré pri vitropresii pretrváva. Toto štádium je pri skorom liečebnom zásahu reverzibilné. Odporúčame postihnutú kožu ošetriť vhodným prípravkom napr. Akutol Hydrogel, hydrokoloidný gél, hojí popáleniny, preležaniny, bercove vredy, otvorené rany. Je bez parabénov, zabraňuje vstupu nečistôt do rany, skracuje dobu hojenia.
Druhý stupeň – povrchové poškodenie epidermis, ktoré vyzerá ako pľuzgier alebo plytký kráter, nezasahuje do subcutis.
Tretí stupeň – vzniká nekrotický vred, hlboký kráter s možnými podmínovanými okrajmi, ktorý postupuje všetkými vrstvami kože, prípadne až k fascii (zostáva nepoškodená).
Štvrtý stupeň – vred s rozsiahlymi nekrózami zasahuje svaly a šľachy. Piaty stupeň – nekróza postupuje svalom, pričom dochádza k jeho deštrukcii a k deštrukcii tkanív až na kosť.
Pri liečbe dekubitov nezabúdame na celkovú starostlivosť o pacienta, najmä správnu výživu, hydratáciu a kompenzáciu pridružených ochorení. Až v 95 % prípadov je možné vzniku preležanín predísť. Dekubity alebo preležaniny vznikajú v dôsledku pôsobenia patologického tlaku na predilekčné miesta zvýšeného tlaku v tkanivách a zlým stavom pacienta.
Pri nadmernom a dlhotrvajúcom tlaku v mieste kontaktu tela s podložkou dôjde ku spomaleniu až k zástave cirkulácie krvi v kapilárach a bunky v tkanivách postupne odumierajú. Vznik dekubitov ešte podporí chybná manipulácia s ležiacim pacientom pôsobením trenia a strižných síl. Správnou prevenciou je možné vzniku dekubitov predchádzať až v 95 % prípadov.
Začervenanie, bolesť alebo pálenie pokožky. Prvým príznakom, ktorý netreba podceňovať, je erytém – začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo mravenčenie. V ďalších štádiách sa tvoria pľuzgiere, ktoré predchádzajú k povrchovému porušeniu kože a postupne dochádza k tomu, že sa dekubit prehlbuje a tvorí sa nekróza. V najťažších štádiách preležanín môže dekubit zasahovať aj kĺbové spojenie, telové dutiny alebo kosti. Vždy je tento stav spojený s vysokým rizikom sepsy.
Faktory prispievajúc k vzniku dekubitov:
1. Lokálne faktory (dlhotrvajúci tlak predovšetkým na predikčných miestach trenie, strižné sily pri manipulácii imobilným pacientom priamo po podložke, vlhkosť spôsobená nielen inkontinenciou, ale aj nedokonale vysušenou bielizňou)
2. Celkové, pôsobiace v každom veku (pohlavie – ženy sú náchylnejšie než muži, mobilita – imobilný klient musí spoliehať na pomoc ošetrujúceho personálu)
3. Celkové, pôsobiace skôr vo vyššom veku (telesná teplota nad 39 °C, anémia, premedikácie, narkóza, ťažká depresia, ťažká apatia, imobilizácia, imobilita, komplikovaný celkový zdravotný stav, sedatíva)
4. Nutričný stav (nízka hladina albuminov, minerálov, nedostatok tekutín)
5. Inkontinencia (podráždenie kože, pôsobenie infekčných agens – Staphylococcus aureus, Escherichia coli)
6. Ostatné (kóma, paraplégia, šok, analgézia, kachexia – nízky podkožný tukový vankúš, obezita).
Súčasťou liečby je tiež zníženie tlaku na postihnutú oblasť. Prvým krokom liečby je posúdenie zdravotného stavu pacienta s dôrazom na výskyt nežiadúcich zmien na koži. Ďalej je snahou eliminovať patologický tlak až do úplného zhojenia tkaniva. Samotné liečenie rany potom zahŕňa chirurgické ošetrenie, vlhkú terapiu a boj proti infekcii. K urýchleniu liečby prispieva celkové zlepšenie stavu pacienta, správne stravovanie a zmiernenie bolesti.
Najdôležitejšou prevenciou vzniku dekubitov je správne polohovanie. Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát – pravý bok – chrbát – ľavý bok). Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou uhlu 30 °. Pre väčší komfort aj pocit bezpečia je vhodné používať polohovacie pomôcky (napr. valce, kliny), ďalej potom aktívne aj pasivne antidekubitné matrace.
Zdravotnícky personál by mal pri manipulácii s pacientom používať podložku určenú k posunu na lôžku, aby sa vyhol strižným silám a treniu. Pri polohovaní je vhodné venovať zvláštnu pozornosť eliminácii záťaže piet pri ľahu na chrbáte a členkov a vnútorných strán kolien pri ľahu na boku. Odporúča sa tiež udržovať hornú časť tela v optimálnej polohe, aby nedochádzalo k posunu na lôžku.
Antidekubitné pomôcky, redukcia vlhkosti a vhodná nutrícia. Nevyhnutnou súčasťou liečby je redukcia pôsobenia tlaku správnym a pravidelným polohovaním. Vhodné je použitie podložiek zo studených pien a pasívnych či aktívnych (predovšetkým u ťažších prípadov) antidekubitných matracov. Dôležitá je aj redukcia vlhkosti, ktorá zahŕňa správnu hygienu, sledovanie pokožky ošetrujúcim personálom a použitie vhodnej telovej kozmetiky a inkontinenčných pomôcok.
Ku zlepšenie stavu pacienta významne prispieva podávanie vhodných nutričných doplnkov, a to predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatočné množstvo potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a albumínu. Snahou je tiež odstrániť či zmierniť prípadné bolesti a pacienta čo najskôr mobilizovať.