Probiotikum priamo s pastvín

Pravá ovčia bryndza je slovenský skvost
Odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ BA) prezradili, prečo je bryndza vyrobená z rýdzo ovčieho mlieka slovenským skvostom.

Vďaka bohatému obsahu probiotických baktérií chráni pred množstvom ochorení. Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ BA) je bryndza bohatým zdrojom kvalitných bielkovín, minerálov, hlavne vápnika, fosforu a draslíka, vitamínov a množstva užitočných mikroorganizmov.

Pravá bryndza je vyrobená z čistého nepasterizovaného a nehomogenizovaného mlieka a zaraďujeme ju medzi tzv. probiotické funkčné potraviny, pripomína RÚVZ BA na svojej stránke.

Úľahčuje chudnutie
„Bryndzi často vyčítajú, že obsahuje veľa tuku a cholesterolu. Treba však uviesť, že ovčí tuk obsahuje hlavne mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré nie sú rizikové z hľadiska zvyšovania hladiny cholesterolu v krvi a možných srdcovo-cievnych problémov. Mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom slúžia ako rýchly zdroj energie pre rôzne telesné orgány. V priebehu zrenia bryndze, činnosťou niektorých mliečnych baktérií, vznikajú konjugované izoméry esenciálnej kyseliny linoleovej, dnes známej ako CLA, ktorá tvorí dôležitú zložku potravinových doplnkov podporujúcich chudnutie,“ vyzdvihujú benefity bryndze odborníci.

Čo dokážu probiotiká v ovčej bryndzi?
Pravá nepasterizovaná bryndza z ovčieho mlieka obsahuje viac ako 25 druhov probiotických živých kultúr s blahodarným účinkom na organizmus: „Tieto mliečne baktérie spracovávajú ovčie bielkoviny napríklad na biopeptidy, ktoré spolupôsobia na znižovanie krvného tlaku, znižujú cholesterol a majú imunostimulačné účinky.

Ich pôsobením sa posilní imunitný systém, optimalizuje sa aktivita čriev zmysle prevencie hnačkovitých stavov, ale tiež sa upraví zápcha, ktorá je významným rizikovým faktorom rakoviny hrubého čreva.“ Probiotiká znižujú hladinu cholesterolu v sére, čím sa uplatňujú aj v prevencii srdcovo-cievnych ochorení a odporúčajú sa tiež ľuďom trpiacim na laktózovú intoleranciu, pomáhajú pri zápalových ochoreniach žalúdka a čriev - ulcerózna colitída, Crohnova choroba, rotavírusové infekcie, kandidózy čiže kvasinkové ochorenia, pri antibiotickej liečbe prispievajú k obnove črevnej mikroflóry, sú prevenciou alergií.

Hrozba nákazy
Podľa RÚVZ BA sa letná, resp. májová bryndza z čerstvej jarnej trávy, vyznačuje lahodnou chuťou a vôňou. Zimná bryndza je v porovnaní s tou letnou slanšia,  pretože na konzerváciu syrov sa používa soľ.Ako pre Vyšetrenie dodala doktorka Alžbeta Béderová z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave a špecialistka na výživu, nepasterizované bryndza je síce zdravšia ako pasterizovaná, ale musí byť aj zdravotne nezávadná a pochádzať zo známeho chovu – musí byť preukázateľné, že ovca nie je nakazená.

Nepasterizované mliečne výrobky totiž asociujú riziko nákazy kliešťovou encefalitídou. „Vírusom kliešťovej encefalitídy sa môže človek nakaziť nielen priamym prisatím infikovaného kliešťa, ale aj konzumáciou surového, tepelne neupraveného mlieka od infikovaných zvierat a konzumáciou nepasterizovaných výrobkov z takéhoto mlieka (syry či bryndza),“ upozorňuje špecialistka.

„Koza či ovca sa do infekčnej fázy dostáva na druhý až tretí deň po prisatí infekčného kliešťa, vylučovanie vírusu do mlieka je najmasívnejšie 4-6 deň po nakazení. Následne od piateho dňa začína zviera tvoriť protilátky, ktoré v priebehu ďalších dní vírus spoľahlivo neutralizujú. Do 10 dní je mlieko bez infekčného rizika,“ dodáva doktorka Béderová.