Prechádzka v lese a jej nástrahy v košíku plných húb
Počas jesene nájdete v našich lesoch najväčšie množstvo rôznych foriem a farieb húb. Je to aj ich obdobie rozmnožovania.
Huby sú záhadné organizmy. Naďalej ukrývajú svoje tajomstvá, ktoré sa nám nepodarilo úplne preskúmať. Na Zemi patria k najstarším organizmom o čom svedčia ich fosílne zvyšky prvých rastlín. Často žijú v symbióze s inými rastlinami, ale na druhej strane dokážu ničiť a rozkladať. Zo začiatku ich vedci považovali za súčasť rastlinnej ríše.
Huby sa však od rastlín odlišujú mnohými znakmi a na druhej strane majú veľa spoločných znakov so živočíšnou ríšou. Obsahujú látku LECITÍN, tvoria zásobnú látku GLYKOGÉN, stavba bunkovej steny obsahuje CHITÍN, látku, ktorá sa nachádza v telách hmyzu a kôrovcov. Tieto nové poznatky vyústili v novú kategorizáciu v systéme organizmov do samostatnej ríše húb (FUNGI), popri rastlinnej ríši ( PLANTA) a živočíšnej (ANIMALIA).
Huby boli odjakživa súčasťou nášho jedálnička. V starovekom Ríme sa jedlo z muchotrávky cisárskej - AMANITA CAESAREA, považovalo za veľkú delikatesu. Používali ich na kvasenie vína, piva a chleba.
Okrem kulinárskeho prínosu vďačíme hubám za ich chemické látky, ktoré umožnili ľuďom vyrábať rôzne lieky. Určité druhy húb sa spájajú s liečivými účinkami, predovšetkým s obsahom látok, ktoré potláčajú tvorbu rakovinových nádorov.
Bielkoviny húb tvoria asi 0,3 – 3,5%, cukry1 – 6%,a tuky1% hmotnosti. Huby cítime vďaka množstvu aromatických zlúčenín a charakteristickú chuť vytvárajú silice. Množstvo aj obsah minerálnych látoksa v hubách mení v rozličných fázach ich života a kumulujú sa zvyčajne v starších plodniciach. Zároveň sú schopné preberať minerálne látky z okolia (olovo, hliník, rádioaktívne látky).
Okrem zberu je možné aj niektoré huby pestovať. U nás je najznámejšou pečiarka jedlá (Agaricus bisporus) – šampiňón. Najmenej náročnou pestovanou hubou na substráte je hliva (Pleurotus sp.) V juhovýchodnej Ázii sa vo veľkom pestuje napríklad húževnatec jedlý, ktorý poznáme pod japonským názvom - šii- take (Lentinus edodes). Najchutnejšie a najvzácnejšie huby ako sú dubáky, kuriatka, muchotrávky cisárske či hľúzovky, nikdy nevypestujeme, pretože sú závislé od symbiózy s koreňmi rastlín – mykorízou.
Otrava hubami v našich lesoch
Je stále častejšou na koľko si ich ľudia mýlia s inými druhmi. V našich lesoch ich si sto jedovatých a mierne jedovatých druhov húb. Prvé príznaky sa spravidla prejavia po 30 minútach až niekoľkých hodinách, dokonca aj dňoch.
Najznámejšie jedovaté hríby sú :
Muchotrávky: zelená(Amanita phalloides), jarná(Amanita verna), končistá (Amanita virosa), končistá(Amanita virosa)
Bedlička : jedovatá(Lepiota helveola), hnedoružová(Lepiota bruneoincarnata), hnedo-šupinatá(Lepiota pseudoheveola)
Kapucňovka jesená : (Galerina autumnalis)
Pavučinovec plyšový : (Cortinarius orellanus)JEDLÉ HUBY JESENE
Obľúbené jedlé hríby :
Pečiarka lesná : dobrá jedlá huba s nevýraznou chuťou a vôňou
Bedľa vysoká : vynikajúca huba, s výraznou chuťou a vôňou, klobúčik sa najčastejšie pripravuje na spôsob viedenského alebo parížskeho rezňa
Bedľa červeňajúca :dobrá chuť s nevýraznou chuťou a aromatickou vôňou
Čírovka zelenkastá : lahodná huba s orieškovou chuťou, vhodná na akúkoľvek úpravu
Čírovka sivá :Výborná huba s príjemnou chuťou
Hríb príveskatý : veľmi chutná huba, podobná dubáku, bez výraznej chuti a vône
Hríb smrekový : vynikajúca, lahodná huba na rozličné použitie
Kozák brezový : výborná huba, vhodné zbierať len mladé plodnice
Sliziak mazľavý : veľmi dobrá huba s nenápadnou chuťou a vôňou
Lievik trubkovitý : chutná huba na rozličné úpravy
Kučierka veľká : vyhľadávaná huba, kuchárska delikatesa s korenisto anízovou vôňou a lieskovcovo-orieškovou, jemne pálivou chuťou
Rýdzik pravý : zaujímavá huba s pikantno korenistou chuťou, vhodná na všetky úpravy
Plávka modrastá : výborná huba, jedna z najchutnejších plávok
Pri prechádzke lesom a zbieraním húb Vám odporúčame Váš úlovok konzultovať so skúseným hubárom.