Kde sa vyskytujú najčastejšie letné nástrahy

Najčastejšie letné choroby sú často podmienené novým životným štýlom, pri čom nie je pravidlom, že letné horúčavy vedia potrápiť iba staršie ročníky. Pozor by sme si mali dávať nielen na stravovanie a hygienu, ale aj na pitný režim a nevystavovať sa veľkým teplotným rozdielom. Stovky ľudí každoročne doplatia na ľahkovážne chyby a porušenie týchto elementárnych zásad.

Podľa Martiny Merkovej z mediálneho odboru Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZSR) patria medzi časté dovolenkové a prázdninové letné ochorenia črevné problémy prejavujúce sa hnačkami, zvracaním, bolesťami brucha či zvýšenou teplotou. „Ich pôvodcami sú rôzne mikroorganizmy, ktoré sa do ľudského organizmu dostávajú najmä potravinami. Do potravín sa dostávajú zvonka, a to znečistenými rukami alebo výlučkami z hrdla a z nosa chorej osoby, ktorá jedlo pripravuje, znečisteným riadom, príborom, závadnou pitnou vodou, surovinou  na prípravu jedla – mäsom, mliekom chorých zvierat, vajcami,“  vysvetlila Merková a dodala, že sprostredkovateľom prenosu môže byť aj rôzny hmyz – muchy a komáre.

Vyššie menovaným spôsobom sa v lete prenáša napríklad dyzentéria (ľudovo nazývaná červienka alebo úplavica), salmonelózy a kampylobakteriózy. Vyhnúť sa im môžeme zvýšeným dbaním o hygienu počas prípravy jedál a ich konzumácie. Odborníci neodporúčajú ani dlhé skladovanie alebo opakované prihrievanie jedla. Samozrejmosťou musí byť správne skladovanie a tepelné spracovanie mäsa a mlieka.

Salmonelóza

Na Slovensku predstavuje pomerne veľký problém salmonelóza. „Ročne ochorejú tisíce ľudí. V roku 2015 bolo evidovaných 5 103 ochorení. Postihuje všetky vekové skupiny obyvateľov, najčastejšími pacientmi sú však predškolské deti a starí ľudia, ktorých organizmus nie je tak odolný,“ upozornila Merková.

Ako ďalej spresnila hovorkyňa ÚVZSR , salmonelóza je akútne bakteriálne hnačkové ochorenie. Prameňom nákazy sú najmä sliepky a iná hydina. Infekcia sa prenesie na človeka konzumáciou živočíšnych potravín obsahujúcich salmonely, najmä mäsa, vajec a výrobkov z nich. „Dnes rozoznávame približne 2 200 sérovarov salmonel, z ktorých v súčasnosti najčastejšie sú salmonela enteritidis. Vznik a priebeh ochorenia závisí od infekčnej dávky. Na vyvolanie klinicky manifestnej nákazy sa salmonely musia v potravine pomnožiť,“ dodala.

Prejavy nákazy sa dostavia 6 až 72 hodín po konzumácii kontaminovaných potravín. Medzi zdroje nákazy patria majonézy, krémové zákusky, zmrzlina, mäsové výrobky či iné vaječné jedlá.  Postihnutý pociťuje nevoľnosť, zvracia, má vysokú horúčku, kŕčovité bolesti brucha, prudké vodnaté stolice často zelenkastej farby. Priebeh ochorenia, najmä v súvislosti s veľkou stratou tekutín, môže byť vážny hlavne u detí a starších pacientov, varovala Merková.

Problémom akútneho ochorenia na salmonelózu je skutočnosť, že pri ňom nepomáhajú klasické antibiotiká a nakazený môže z tela vylučovať salmonely ešte niekoľko týždňov od ukončenia liečby. „Takýto vylučovateľ môže byť zdrojom nákazy pre svoje okolie a nemal by pripravovať potravu a nápoje pre druhých ľudí,“ upozornila Merková.

Kampylobakterióza

Ide o typickú zoonózu, teda chorobu prenášanú na človeka zo zvieraťa, podobne ako salmonelóza.  „Pôvodca ochorenia sa vyskytuje u mnohých zvierat tak domácich, ako aj divých. Vysoká premorenosť je u hydiny (sliepky a morky). K infekcii môže dôjsť aj po konzumácii nepasterizovaného mlieka, nedostatočne tepelne upravených,  primárne alebo sekundárne kontaminovaných mäsitých pokrmov,“ uviedla Merková.

Kampylobakterióza sa prejavuje formou akútnych hnačiek, ktoré trvajú niekoľko dní. Pred hnačkami zvykne postihnutého trápiť horúčka. Chorobu sprevádza výrazná bolesť brucha, bolesť hlavy, svalov, teplota a nutkanie na vracanie.

„Ročne zaznamenávame zhruba 4000 -7000 ochorení (v roku 2015 ich bolo 6 940). Ochorenia sa vyskytujú väčšinou sporadicky, s typickou letnou sezonalitou. Prevencia kampylobakteriózy je rovnaká ako prevencia salmonelóz,“ doplnila hovorkyňa s dodatkom, že jednou z príčin zvýšeného výskytu kampylobakterióz u nás sa považuje zmenený trend stravovania, teda zvýšená konzumácia hydiny. Avšak, významným faktorom prenosu je mlieko, ktoré nie je upravené pasterizáciou alebo varom.

Bacilárna dyzentéria

Prejavuje sa hnačkami, teplotami, bolesťami brucha, tenezmami (bolestivé nutkanie na stolicu), vodnatými stolicami s prímesou hlienu a krvi, vracaním. Ide o vysoko nákazlivé ochorenie. „Najčastejším pôvodcom nákazy u nás je shigella sonnei a shigella flexneri,“ ozrejmila Merková.

Nakaziť sa môžete konzumáciou kontaminovaných potravín, vodou, mliekom, prenášačmi sú však aj muchy. „Dyzentéria je typická choroba špinavých rúk. Uplatňuje sa fekálno–orálny prenos, najčastejšie priamym kontaktom s chorým alebo kontaminovanými predmetmi,“ doplnila. Ročne ochorejú na dyzentériu stovky ľudí (v roku 2015 bolo na Slovensku 199 nakazených) a môže prerásť do epidémie.

Kúpaliská a jazerá

Letnou chorobou postihujúcou tráviace ústrojenstvo sa môžete nakaziť aj počas relaxu na kúpalisku. „Na kúpaliskách sa najčastejšie môžu prenášať  pôvodcovia črevných nákaz. Obvykle ide o gastroenteritídy. Môžu ich  spôsobiť  baktérie, ktoré sa za normálnych okolností vyskytujú v stolici zdravých ľudí. Ich malé množstvo vo vode nemusí predstavovať  nebezpečenstvo pre dospelých, ale môže zapríčiniť ochorenie u detí. Môže ísť aj o vírusové gastroenteritídy, ale aj o iné vírusové ochorenia, časté sú vírusové zápaly očných spojiviek,“ opísala Merková.

Okrem črevných ochorení sme na kúpalisku vystavení hubám, plesniam a kvasinkám. Tie najčastejšie vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Raritou nie sú ani infekcie rán či zápaly močových a pohlavných orgánov.

V prírodných vodách predstavujú riziko premnožené alergizujúce a toxické sinice. „Tieto organizmy u citlivých jedincov, najmä u detí, môžu vyvolať  alergické reakcie ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí sa môžu prejaviť toxické účinky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, kŕče a hnačky,“ dodala hovorkyňa ÚVZSR.