Ako svojpomocne zabrániť infekcii v nemocnici
Súčasťou vybavenia nemocníc v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Martine, Ružomberku a Košiciach sú dezinfekčné prostriedky umiestnené zväčša na chodbách. Slúžia na dezinfekciu rúk návštevníkov, no ich úlohou je tiež upozorniť na potrebu dezinfekcie.
Nemocničná chodba
Podľa odborníkov je mydlo dostatočným čistiacim prostriedkom pre každodennú hygienu rúk v domácnostiach. V nemocniciach je potrebná dezinfekcia rúk za použitia alkoholového dezinfekčného prostriedku.
„Ani umytie rúk teplou vodou nestačí na to, aby sme sa baktérií celkom zbavili. Navyše, alkoholová dezinfekcia rúk je účinnejšia a menej vysušuje pokožku, ako umývanie rúk mydlom a vodou,“ hovorí doktorka Adriana Kompaníková, vedúca lekárka oddelenia nemocničnej hygieny Univerzitnej nemocnice Martin.
Počas nedávneho Svetového dňa čistých rúk si stovky návštevníkov nemocníc mali možnosť pomocou špeciálnej UV lampy otestovať, či svoje ruky pri príchode i odchode zo zdravotníckeho zariadenia dezinfikujú správne. Dezinfekčný prostriedok, ktorý bol v tomto prípade použitý, obsahoval fluorescenčnú látku, ktorá pod ultrafialovým žiarením odhalila nevyčistené časti rúk. Najčastejšie išlo o končeky prstov, palec a chrbát ruky. Naučiť sa tiež mohli správnej technike pre dôkladnú dezinfekciu rúk.
Napriek úsiliu pracovníkov je nemocnica prostredím so zvýšeným výskytom mikróbov, ktorých by sme sa pri odchode mali zbaviť. Každý návštevník nemocnice však prináša na svojich rukách rôzne vírusy i baktérie, ktoré môžu byť pre personál i pacientov nebezpečné. Zanedbaná hygiena môže viesť k ochoreniam tráviaceho traktu (vrátane žltačky typu A), k ochoreniam kože a slizníc a tiež k respiračným infekciám.
U nemocničných pacientov je riziko nákazy vyššie a nebezpečnejšie ako pre zdravého človeka. V dôsledku ochorenia alebo invazívnych zákrokov, ktoré podstúpili, majú zníženú imunitu. Najviac ohrození sú pacienti operačných oddelení, jednotky intenzívnej starostlivosti a intenzívnej medicíny. Vďaka správnej hygiene rúk môžeme ochrániť pred nákazou nielen seba, ale aj svoje okolie.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že zdravie seba i našich blízkych máme vo svojich rukách. „Prenos infekcie na pacienta sa najčastejšie deje priamym kontaktom rukami alebo kvapôčkovou infekciou,“ hovorí doktorka Kompaníková.
Infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou a infekcie získané počas poskytovania zdravotnej starostlivosti sú relatívne bežné a sú rizikovým faktorom pre rozvoj sepsy, ktorej dokážeme zabrániť. Kľúčovú úlohu hrá práve hygiena rúk. Sepsa, nazývaná aj otravou krvi, je život ohrozujúce zlyhanie orgánov v dôsledku reakcie tela na infekciu. Sprevádzajú ju systémové prejavy zápalu a môže vyústiť do septického šoku, ktorého výsledkom je mnohopočetné zlyhanie orgánov, v 50 % prípadov spôsobujúce smrť. Odhaduje sa, že sepsa postihuje každoročne 30 miliónov ľudí po celom svete.